Cez víkend ma zaujal revolučný výrok hlavy katolíckej cirkvi – lepšie je byť poriadnym ateistom ako pokryteckým kresťanom! Veľké slová a zaťali do živého. Mňa teda určite. Uvedomil som si ako pokrytecky žijem.
Slovník vysvetľuje slovo pokrytec: človek ktorý sa pretvaruje, robí sa naoko lepším, než je v skutočnosti, falošný človek, farizej. Vo všetkých týchto výrazoch sa vidím – nuž nie je to pekný pohľad.
Som kresťan, ale moja viera sa mi teraz javí ako účelová. Na druhých však vidím veľa nekresťanského.
Som ženatý, ale v manželstve sa správam ako mi vyhovuje v daný čas – miesto toho, aby som preukazoval svojej manželke permanentnú úctu.
Som otcom, ale svojej dcére nie som veľmi žiarivý vzor – no mám tu odvahu poukazovať na chyby, ktoré robí(a pritom ich pochytila odo mňa).
Som zamestnaný v štátnej správe a nie som spokojný s tým ako to u nás chodí, ale kritizujem len poza bučky, lebo raz som sa ozval a prišiel o miesto.
Radšej už nepokračujem, lebo chytím depresiu. Zároveň ma to poznanie a priznanie aspoň trochu očisťuje. A verím tiež, že aspoň trochu napraví.
Teraz sa len snažím predstaviť si čo by sa s nami, s našou krajinou stalo, keby si tak každý uvedomil túto svoju slabosť a v dobrom aspoň trochu obmedzil.
Dal som si preto záväzok: budem sa na svet nepokrytecky usmievať a verím, že svet mi to vráti.
Pápež opäť raz trafil do živého.