Akurát sa čudujem, že ešte nikto nevyslovil magickú vetu: v západnej demokracii by vláda už dávno odstúpila.
No dnes by som chcel upriamiť pozornosť na ekonomický článok:
Prečo by sme sa mali zaoberať ekonomickou nerovnosťou? Koniec koncov, nie je to prirodzené? Určitá miera nerovnosti určite áno, ale extrémna nerovnosť porušuje dva základné princípy systému: obeh a rovnováhu.
Vplyv globalizácie a technológií sú značné, ale skutočné vysvetlenie nerovnosti spočíva predovšetkým s hospodárskym presvedčením o koncentrácii bohatstva, či už úmyselného alebo nie. Je ľahko rozpoznateľná vďaka deregulácii, privatizácii, znižovaniu daní bohatým, eliminácii odborov, zavádzaním úsporných opatrení.
Aby sme boli spravodliví, tento proces nie je len o chamtivosti. Väčšina ľudí, ktorí sa podieľajú na tomto ekonomickom debakli si neuvedomujú nebezpečenstvo, pretože veria v to, čo hlásajú niektorí ekonómovia. Takže, čo vlastne spôsobuje druh nerovnosti, ktorý poháňa ekonomiku smerom k pádu? Základná odpoveď je hospodárska nekróza. Dostávame sa k tomu, čo ekonómovia nazývajú slučka kladnej spätnej väzby. Čím viac niečoho máte, tým viac sa toho k vám dostáva. Táto slučka vytvára silný ťah, saje prostriedky na vrchol a zvyšku systému spôsobuje nekrózu.
Neoliberálna ekonomika vytvorila paralelnú situáciu tým, že umožňuje bohatým, aby používali peniaze získavali čoraz viac peňazí z celkovej ekonomiky. Superboháči bohatnú najmä vďaka:
-veľkej firemnej výpomoci a dotáciám cez lobovania atď.
– nedostatočnej regulácii nebezpečného správania sa, nedostatočnému stíhaniu páchateľov finančných podvodov atď.
– zvýšeniu monopolného postavenia, slabým antitrustovým predpisom, obmedzenej schopnosti občanov žalovať veľké korporácie, atď.
– zvyšovaniu príjmu generálnych riaditeľov, externalizácii nákladov, zníženiu pracovných miezd a znížením ich daní.
Všetky tieto spôsoby pomáhajú bohatým koncentrovať ešte väčšie bohatstvo. Ak si to premietneme do obehovej sústavy, za priveľkú nerovnosť sa označuje systém, ktorý má:
1) príliš silnú koncentráciu a príliš slabý obeh
2) nerovnováhu bohatstva a moci, môže vytvárať čoraz väčšiu extrakciu, koncentráciu nezodpovednosti a zneužívania. Tento proces zrýchľuje, až kým prebiehajúca nekróza dosiahne bod kolapsu.
Dnešným reformám chýba energia, prebiehajú len čiastkovo, a majú veľmi malý jednotný dopad. Musíme nájsť účinnejší spôsob, ako premýšľať o procesoch, s ktorými sa každodenne stretávame. Dynamika, gravitačný zákon, fyzika. Ich použitie pri dnešných ekonomických diskusiách môže byť veľmi užitočné, pretože by sa upustilo od ideologických debát a ekonómia by získala vedecké základy.
Nie som ekonóm, ale ďakujem autorom za toto upozornenie – mne až priveľmi pripomína stav u nás. Ak si to nejaký politik prečíta nech sa zamyslí predovšetkým nad posledným odstavcom.